Vajnory

Diaľnica D4 vedie na násype tesne pri Vajnoroch a zamedzuje prístupu Vajnorákov do Šúru!

Vážení susedia:

Ako ste si možno všimli, Národná diaľničná spoločnosť (NDS) niekoľko rokov pripravuje projekt tunela popod Malé Karpaty s názvom „Diaľnica D4 Ivanka pri Dunaji Stupava“. Ako každý väčší projekt, aj tento musí prejsť etapou hodnotenia vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. Prvá fáza sa uskutočnila v roku 2008. V súčasnosti Ministerstvo životného prostredia na svojom portáli zverejnilo dokumentáciu k EIA na tejto linke:

http://eia.enviroportal.sk/detail/dialnica-d4-bratislavakrizovatka-ivanka-sever-stupava-d4-ivanka-sever

NDS je v zmysle zákona EIA povinná zorganizovať verejné prerokovanie. Toto prerokovanie bude na Magistráte hl. mesta 10. 5.2011 o 16,30. Každá Vaša pripomienka bude zapísaná. V zmysle zákona môžu obce, občianske združenia aj jednotlivci podať svoje stanoviská v lehote 30 dní, t.j. zhruba do 15. mája 2011 na Ministerstvo ŽP SR, Odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov, Námestie L. Štúra 1, 812 35 Bratislava.

Marianka

V súčasnosti sú posudzované 2 trasy: Marianka-Vajnory, a severnejší variant Lozorno-Pezinok-Senec. Mariankou a Borinkou požadovaný južnejší variant so zaústením v Lamači

nebol Ministerstvom ŽP akceptovaný a NDS tento variant do EIA nezahrnulo...

Nakoľko severný variant Lozorno-Pezinok-Senec je omnoho dlhší a trochu drahší, ide v podstate o „povinné cviky“ NDA, aby vyhovela požiadavke MŽP a zákonu EIA. Reálne s ňou NDS neuvažuje. Posudzované varianty v EIA sú varianty 7a,b,c + 2a,b pričom odporúčaný je variant 7c.

 

Z pohľadu Vajnor sa líšia najmä umiestnením portálu tunela. Varianty 2a,b sú na vrhnuté cez naše vinohrady s portálom vo Vajnorskej hore a varianty 7a,b,c majú umiestnenie portálu pod horou cca v mieste kde vchádza vedenie VVN do Karpát v blízkosti benzínového čerpadla OMV. Tu má vzniknúť veľká križovatka pohlcujúca minimálne 1/3 našich vinohradov. Od portálu trasa vedie popri Šúrskom kanály  v šírke: 4 jazdné pruhy + 2 odstavné pruhy + 2 jazdné pruhy pre kolektor z CEPITu. To je 8 prúdová komunikácia. Vzhľadom na to, že D4 v mieste križovania s D1 musí ísť ponad D1, celá trasa je navrhnutá v násype vo výške od 11 - 8 - 3 m a takmer v celej trase bez proti hlukových zábran. To znamená, že nebola rešpektovaná zásadná pripomienka miestneho úradu Vajnory, aby bola diaľnica zapustená v zemi. Návrh neuvažuje ani s mostom do Šúru a na hrádzu, čím Vajnory budú úplne odrezané od jediného svojho rekreačného zázemia. Do koša môže ísť a aj projekt Malokarpatsko-šúrskej cyklomagistrály, ktorý mal spájať Malé Karpaty s Dunajskou cyklomagistrálou. Prebytočné vody z tunela a diaľnice sa majú zadržiavať v nádržiach, ktoré vzniknú medzi násypom diaľnice a hrádzou Šúrskeho kanála, odkiaľ sa bude stojatá voda z diaľnice prečerpávať do moravodu. Na tento účel ma slúžiť aj rybník Lysý, čím v ňom zanikne všetok život. So stabilitou hrádze moravodu z roku 1941 sa nikto nezaoberal. Dopravné trasy pri výstavbe majú viesť po existujúcich komunikáciách. To znamená, že aj vyťažená hornina z tunela sa bude odvážať po Rybničnej ulici. Výstavba tunela Sitiny dlhého 1,4 km trvala 5 rokov. Tunel D4 má 10,5 km (7c).

V tejto etape hodnotenia mal byť spracovaný aj podrobný geologický a hydrogeologický prieskum. Ten mal dať odpovede na mnohé otázky. Napríklad na geológiu, tektoniku a seizmicitu územia v mieste navrhovaného tunela a na vplyv stavby na výšku hladiny podzemné vody v zastavanej časti obce. Výsledky podrobného prieskumu v danom geologickom prostredí môžu významným spôsobom ovplyvniť trasovanie, finančné náklady a technické riešenie. Zaniknú migračné trasy pre zver medzi Sprinzlovým majerom, poliami a Šúrom, neplánuje sa žiaden ekodukt, ani kompenzačné opatrenia. EIA vôbec nehodnotí dopad na životné prostredie rozvojovej lokality Nemecká dolina – Koncové, ktorá je v tesnom kontakte s diaľnicou a prakticky znehodnocuje pozemky Pozemkového spoločenstva a ostatných vlastníkov. Správa sa nezaoberá vplyvom diaľnice  na zdravotný stav obyvateľstva. Tu nejde len o vplyv hluku, emisií, ale aj o zásah do psycho-hygienickej pohody obyvateľov Vajnor, ktorí realizáciou tejto investície budú žiť v uzavretom izolovanom priestore, obkolesení diaľnicou D1, diaľnicou D4, železnicou na Trnavu a železnicou do Nových Zámkov.

 

Video k tunelu si môžete pozrieť staršie video so staršími variantami - t.j. ina trasa diaľnice, iné umiestnenie portálov

 

Často spomínaným argumentom potreby výstavby tohto tunela je odľahčenie dopravy v Bratislave. Podľa názorov odborníkov však k odľahčeniu dopravy v Bratislave prispeje uvedený tunel minimálne. Jeho hlavným cieľom má byt riešenie tranzitnej a nie mestskej dopravy. Do Bratislavy denne príde 100 tis. áut. Vybudovanie tunela túto dopravnú záťaž zásadne neodstráni.

 

Tunel môže výraznejšie prispieť k odľahčeniu dopravného zaťaženia Bratislavy, pokiaľ by bol umiestnený k Bratislave bližšie, a to s navrhovaným portálom v Lamači a na východnej starne Karpát v Krasňanoch s prepojením na Galvaniho ulicu, v mieste plánovaného mestského polkruhu. Neakceptovanie požiadavky Marianky a Borinky zo strany MŽP na zaradenie tohto variantu do rozsahu hodnotenia EIA je na škodu veci. Pri investícii odporúčaného variantu 7c vo výške 1 mld. Eur ( str. 197 EIA -textová časť) je otázne, či ide o účelné vynakladanie verejných prostriedkov. Pre ilustráciu mýtny systém, ktorý významne zaťažil štátny rozpočet, stál 0,8 mld. Eur. Účinnejším riešením dopravy v Bratislave by podľa odborníkov boli lacnejšie mimoúrovňové križovatky, 6. most cez Bratislavu a podobne. To bude riešiť Územný generel dopravy regiónu, ktorý v týchto dňoch obstaráva Bratislavský samosprávny kraj. Aj tento fakt svedčí o nekoncepčnom prístupe plánovania veľkých investícií.

 

Nakoľko nie je reálne očakávať, že po vybudovaní tranzitného tunela D4 bude mať v najbližších 50 rokoch mesto Bratislava financie na vybudovanie ďalšieho tunela v trase polkruhu, zváženie posunutia západného portálu do Lamača je opodstatnené z hľadiska

1) úspory nákladov (kratšia celková trasa)

2) vyššej dopravnej využiteľnosti obyvateľmi Bratislavy

3) menšími negatívnymi vplyvy na prírodu.

 

Ak máte záujem spraviť niečo v tomto smere, môžete:

  1. podpísať petíciu OZ Malé Karpaty – stiahni podpisový hárok

  2. zapojiť sa aktívne do činnosti OZ Malé Karpaty

  3. poslať rovnaké alebo upravené stanovisko priamo ako jednotlivec. Stačí si stiahnuť stanovisko OZ Malé Karpaty a upraviť podľa seba.

  4. Požiadať o doplnenie stanoviska starostu Vašej obce.